ordíe (ordíi),
s.f. –
Hoardă, mai
ales, de
tătari. – Var. (înv.)
urdie, (h)oardă. Mr.
urdie. Tc.
ordu, urdu (Eguilaz 423; Loebel 71; Șeineanu, II, 373; Lokotsch 1594), cf. ngr. ỏρντί, bg.
ordija, it.
orda, fr.
horde (›
hoardă), sp.
horda, germ.
Horde. Sec. XVII, înv.