cováci (cováci),
s.m. –
Fierar. – Var. (Mold.)
coval(iu), covar. Sl. (bg., sb.)
kovačĭ (Miklosich,
Slaw. Elem., 25; Miklosich,
Lexicon, 295; Cihac, II, 78; Meyer 203; Conev 76), cf.
alb.
kovač, mag.
covacs (Gáldi,
Dict., 122). Var., din rut.
kovalĭ, și
covar, cu
schimbare de suf. – Der.
covăcie, s.f. (
fierărie);
covăcesc, adj. (de
fierar). Cf.
încovoia.